Už  sa nám podarilo adaptovať

do neba na zemi

voľne lietajú

anjeli skazy medzi nami

v dave cítime istotu

a správnosť rozhodnutí

spoločne prijímame

hodujeme

z válovov

lepší ako kedysi

v tmavej noci a samote

sa odvažujeme pozrieť do zrkadla

tí bláznivejší

strkajú ruky do úst

a skrze zvratky

vyťahujú čidlo

za hrubými záclonami

potichu

premýšľajú o ďalšej bolesti

zajtra za strojom

v továrni na sny tých druhých

slnko vychádza každé ráno

každé ráno to isté slnko

na rovnakej betónovej ceste

ani pachuť vetra nie je iná

život po živote

sa stráca v prikázanej výbave

na prežitie

čírych 40%, pár zmysluplných faciek

rev derúci sa hrdlom tak plynulo

že ani nevinný potomok

nepociťuje strach.